.
Späť |
Obnoviť |
Dopredu
Obrad za duše a
ducha predkov Slovanov

Na
Dušičky bol vo vedomeckom stredisku Na Medzi sa konal po
prvý krát Veľký obrad za duše a ducha predkov. I keď
už bez kamier, o rok bude možno obrad znova. Zážitky
tých, čo sa ho zúčastnili, nasvedčujú tomu, že takýto
obrad určite potrebujeme.
Tryzna – staroslovanský
obrad žiarového pohrebu, bol len zástupný. Tento obrad
bol za všetkých predkov, ktorým od deviateho storočia až
po dnešnú dobu upierali posledný obrad podľa ich
vyznania. Bol to zástupný obrad aj pre štyroch ľudí,
ktorí v posledných rokoch odišli zo sveta, ako ho zväčša
poznáme. A bol to aj zástupný obrad, ktorý mal
oslobodiť duše predkov viazané spôsobom, ktorý z
duchovných dôvodov neboli v súlade s ich svedomím a
vyznaním. Pieseň „Prijmi dušu...“ znela azda
polhodinu, ľudia sa vlnili a prežívali niečo, čo sa dá
ťažko popísať. Po skončení tejto piesne sa rozoznela
„Všetko je živé vo Všehomíre“, takisto kruhová
„opakovačka“.
Chlapci niesli na márach
telo obviazané plátnom, položili ho na prichystanú
hranicu vystlanú smrekovou čačinou. Obradník vydymil
kadidlom hranicu, skloniac sa s kadidlom na 4 strany a
potom obišiel kruh ešte raz obrátený k prstencu ľudí, čo
stáli okolo hranice. Po tomto vyčiaraní dvojitého kruhu
štyria obradníci v maskách z kôry, v dlhých plášťoch,
spievali hlbokým hrdelným hlasom jeden tón. Ich kroky
prerastali v tanec, ktorý sa stupňoval. Chvíľami sa
oproti sebe sklonili nad postavou na hranici.
Odprevádzali dušu nebožtíka na ďalšiu cestu, aby všetko
prebehlo tak, ako to má byť. Masky ich mali chrániť pred
silami druhého sveta. Na 4 stranách hranice stáli štyria
mládenci s horiacimi lúčmi. Ženy a dievky stály okolo
hranice, držali sa za ruky a spievali. Ten spev sa nedá
popísať.
Plamene šľahali vysoko, mohutne a pokojne priamo hore.
Mnohohlasný zbor presahoval akékoľvek známe hudobné
stupnice a prepájal svet živých so svetom duchov. Okolo
hranice s telom zabaleným do plátna, za kruhom žien,
stále nehybne stáli štyria chlapi so štyrmi pochodňami.
Skôr, než stihli dohorieť, pochodne naraz klesli a na
štyroch stranách, akoby šikmého kríža, zapálili brezovú
kôru. Oheň pomaly rástol , až nakoniec chytila zo
štyroch strán celá hranica. „Prijmi dušu, Bože, hej“,
znela pieseň z ticha, najprv podporená len koncovou
píšťalou, potom aj bubnami a ozembuchmi, postupne rástla
a mohutnela, až sa zmenila v mohutnú pieseň, ktorá
privádzala účastníkov do zvláštneho stavu. Spev z
desiatok hrdiel bol sprevádzaný výkrikmi a prevolaniami
mien predkov a priateľov, ktorých duše už opustili telá.
Telo na hranici bolo po čase obhorené, vyzeralo celkom
ako ľudské, i keď to bola len postava vyrobená z trávy a
sena.
Nie viac, ako dve hodiny od začiatku obradov sa spevy
prerušili. Ľudia sa rozlúčili so skupinkou s kamerami,
ktorej úlohou bolo v ten deň zaznamenať 4 obrady, obrad
tryzny bol posledný. Nasledovala hostina – strava –
množstvo suchých nekvasených placiek, ale aj domácich
chlebov a koláčov, mrváňov a svargovníkov, plody zo
záhrad a pripravené nápoje rôzneho druhu, vrátane
kvasených. Po hostine pokračovali piesne. Teraz už ale
uvoľnené, aj radostné, pretože, ako popísali pred
tisícročím niekoľkí letopisci, „Slovania sa radujú, že
Boh sa zmiloval nad dušou nebožtíka a prijal ju k sebe“.
Začiatok tryzny teda nebol celkom dobový, trýznivý,
keďže obrad bol zástupný a v ten deň niekto
neodprevádzal nebožtíka, ktorý by zomrel pred troma
dňami.
  
Pre doplnenie uvedených
obradov...
Obrad chvály
Ráno bola hmla a vlhko. V
jednej chvíli sa však rozjasnilo a odvtedy až do západu
slnka bolo pekne. Štyri desiatky účastníkov z Rodného
kruhu začalo obrad chvály – obetín pri studničke. Po
očistení studničky divicami a po obetovaní štipky soli
gazdom sa na kameňoch postupne zjavovali misky s kašou,
zrnom pražmom, kruhové koláče a iné pochutiny.
Obrad ochrany
novorodeniatka
Potom nasledoval obrad
ochrany novorodeniatka pri ctenom strome. Syn Zorana a
Kristíny prijal ochranu a zborové volanie na slávu jeho
mena vyvrcholilo tento obrad, taktiež skutočný.
Obrad sobáša a svadby
Obrad sobáša a svadby bol
pre túto chvíľu bez právoplatných záznamov, pretože tak
to bolo dohodnuté. Bol to obrad pre divákov televízie,
ku ktorým sa dostane cez film, aby sa dozvedeli o tom,
že na Slovensku stále žije prírodná kultúra, ktorá
nepotrebuje nutne na svoje svadby umelohmotné šaty a
reštaurácie. Na tomto predstavenom sobáši boli aj
svadobní rodičia z oboch strán, milenci v polohách
mladomanželov boli skutoční. Viac snáď prezradia snímky,
ak sa zadarí pôvodný úmysel tých, ktorí obrady natáčali.
A mimochodom – na stretnutí niekoľkí účastníci
dohadovali ďalšie - skutočné obrady svadby.
Zdroj:
Rodná cesta
Fotografia: Mariana,
Svetoslav.

Späť |
Obnoviť |
Dopredu

by Cezmín Slovakia 2014 |