wz

 

Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250.
Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1024x768 pixelov
Späť | Obnoviť | Dopredu

"Cimitirul Vesel" - "Merry Cemetery"

"Veselý cintorín" v Rumunsku

Rumunsko je krajinou krásnej prírody, starej a bohatej histórie a kultúry...

Hlavné mesto: Bukurešť; Rozloha: 237500 km2; Počet obyvateľov: 22360000; Úradný jazyk: rumunčina; Mena: nové leu (ROL); Časové pásmo: +1 hod. v dobe letného času +2 hod. v dobe zimného času
Popis krajiny: Rumunsko leží juhovýchodnej Európe na Balkánskom poloostrove. Je to prímorský štát, ktorý na východe obmýva Čierne more. Susedí s Ukrajinou, Moldavskom, Maďarskom, Srbskom a Bulharskom.
Povrch Rumunska je dosť hornatý. Na severnej, strednej a západnej časti krajiny sa nachádza dosť pohorí. Pod karpatským oblúkom hôr, ležiacich v centrálnej časti krajiny, sa rozprestiera široká nížina, ktorá sa tiahne cez hlavné mesto Bukurešť až k pobrežiu a vypĺňa aj južnú časť Rumunska. Povrch krajiny je z veľkej časti zaplnený lesmi, prímorské letoviská však ponúkajú aj piesočnaté pláže. Rumunsko už dnes nie je zaostalou a pre turistov nebezpečnou krajinou, ktorá sa v minulosti využívala najmä ako tranzit na ceste do Bulharska či Grécka. Draculova vlasť je momentálne "in" najmä v južnej Európe. Možno tu stretnúť húfy talianskych aj francúzskych turistov, pre ktorých je Rumunsko nostalgickou spomienkou na krásnu divokú prírodu a zachované ľudové tradície.

Zaujímavé miesta:
Rumunsko je krajinou krásnej prírody i starej a bohatej histórie a kultúry. Vďaka tomu ponúka bohatú škálu miest pre výlety, drobné prechádzky i dlhú horskú turistiku. V tunajších horách sa nachádza množstvo miest odrážajúcich národnú architektúru, zvyky a folklór. Tie sú reprezentované predovšetkým dobovými drevenicami, kostolíkmi a poľnohospodárskymi budovami ako je tomu v miestach Maramureš či Banát. Obe horské kopcovité oblasti sú preslávené folklórom, ktorý je v Banáte ozvláštnený o enklávy v podobe českých dedín.
Milovníkom prírody možno ďalej doporučiť návštevu časti Západných Karpát – Apuseni. Tunajší najvyšší vrchol Bihor (1849 m n.m.) je obklopený krásnou krasovou prírodou. Medzi ďalšie návštevy hodné miesta patria Národný park Retezat, ktorého hlavnou pýchou sú jazierka s bohatým výskytom rôznych druhov rýb a vodnej flóry.
Národný park Retezat
Rumunsko je taktiež zemou mnohých sakrálnych stavieb a kostolíkov rôzneho charakteru, rovnako ako hradov a zámkov. Medzi najkrajšie cirkevné stavby patria kláštory v Bukovine, rovnako ako kláštor v meste Cozia a kláštor Negru Voda alebo tzv. „Sixtinská kaplnka Východu“ – kláštor vo Voronete. Z hradov a zámkov vyniká najnavštevovanejšia pamiatka krajiny – hrad Bran, ktorý je spojený s fenoménom grófa Drakuly. Kroky turistov by ale mali smerovať taktiež ku kráľovskému zámku Peles.

Cintoríny nemusia byť len smutným miestom

„Veselý cintorín“, sa nachádza v pohraničnej ukrajinsko-rumunskej obci Sapanta

Doslova svetovou raritou je "Veselý cintorín" v obci Sapanta - Săpânţa (tiež Săpînţa; Slovensky: Sapunka) dedinka v kraji Maramureş v severnej časti Rumunska, 15 kilometrov severozápadne od Sighetu Marmaţiei na južnom brehy rieky Tisy - ktorého hroby sú farebné a pokreslené veselými motívmi. Maramures je odľahlý región na severe krajiny, vďaka relatívnej izolovanosti od zvyšku krajiny si vytvoril špecifickú kultúru a tradície, ktoré tu prechovávajú dodnes. Významnú úlohu tu má rezbárstvo – všetky staršie domy sú postavené z dreva a za najváženejšieho muža v dedine je považovaný ten, ktorý má dom s najväčším a najviac vyrezávaným vchodom. Ženy tkajú tradičné vlnené oblečenie a deky vo farbách červená, biela, čierna a svoje tradičné kroje nosia každý deň. Maramures je známy svojimi štíhlymi elegantnými kostolmi zo 17. – 18. storočia, ktoré sú zapísané v Zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. Boli postavené bez jediného kovového klinca. Do roku 1989 bolo gréckokatolícke náboženstvo zakázané a jeho veriaci sa museli pričleniť k rímskokatolíkom. Od roku 1989 sa väčšina ľudí vrátila k ich pôvodnému náboženstvu.

Veselý cintorín  je zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Čím je tento cintorín zaujímavým je aj fakt, že tradičné chápanie cintorínov ako pietnych miest nesúcich znaky „decentnosti“ sa na tomto mieste doslova zotierajú. Hoci slovné spojenie veselosti a cintorína v klasicky ortodoxnej kresťanskej spoločnosti vyznieva alebo hraničí až s bezbožnosťou, nemožno povedať, že by to verejnosť pohoršovalo, naopak, dielo San Ioana Patrasa je všeobecne obľúbené a žiadané, pozostalých neuráža a dáva pietnemu miestu ozajstnú originálnu a zvláštnu atmosféru. Unikátny je hlavne pre atypické náhrobky - kríže vytesané z dubového dreva, ručne pomaľované živými farbami (modrá, červená, zelená, žltá, čierna). Na nich sa nachádzajú vtipné epitafy, ktoré stručne popisujú život alebo okolnosti, za akých osoba zomrela.

Sochár, maliar a básnik v jednom
Stan Ioan Patras

svojím počinom chcel dosiahnuť, aby príbuzní zomrelého neoplakávali a nesmútili, ale aby si pripíjali a tešili sa z toho, že odišiel do dobrého a veselého sveta bez bolestí a zármutkov. Hovorí sa, že Stan Ioan Patras mal nočné "videnia-sny" a po tomto prežitku sa rozhodol konať preorientáciou tradičného ponímania smrti a cintorína, keďže takýto radostný postoj k smrti je dedičstvom Dákov, ktorí verili v nesmrteľnosť duše a že smrť je len prechod k lepšiemu životu. Oni nevideli smrť ako tragický koniec, ale ako možnosť stretnúť sa s najvyšším bohom.
Pestrofarebné obrázky približujú život, prácu, alebo aj smrť pochovaného. Scény sú jednoduché a zdanlivo naivné vo veľkom štýle, no majú nespornú silu - svojou tvorbou autor zostupuje hlboko do univerzálnosti, k stretnutiu s predkresťanskou kultúrou starovekého sveta, hoci sám bol vychovaný v tradícií pravoslávneho náboženstva - oni doslova privádzajú späť k životu obyvateľov obce a prezentujú svoje hlavné povolanie alebo príslušný znak (buď cnosť alebo chybu) svojho života.  Ženy pradú vlnu a tkajú koberce, gazdinky pečú chlieb, muži pília či rúbajú dreva, sedliaci orú svoje políčka a pastieri pasú svoje ovečky, tesári opracovávajú drevo, hudobníci hrajú na svojich nástrojoch, mäsiari sekajú jahňatá, učiteľ stojí pri svojom stole, alkoholici pijú a tak ďalej.

Prevažujúca farba krížov je modrá, ostatné farby sú ako zasvätené symboly:
zelená - bývanie,
žltá - plodnosť a úrodnosť,
červená - vášeň,
čierna - smrť.

Takže na krížoch možno nájsť epitafy drevorubača, sedliaka, pradiara,  kupca, vojaka, šoféra, muzikanta, ale aj opilca či lekára. Štýl epitafov je väčšinou lyrický, ale i ironický so satirickým nádychom. Každá báseň obsahuje meno zosnulého a predstavuje stručne základný aspekt jeho života, osobnosti a návyky, ktoré môžu dokonca hovoriť o veciach, ktoré sa stali až po smrti osoby, na pohrebe napríklad, alebo popísať, ako došlo k úmrtiu. Epitafy sú obvykle krátke básne písané v prvej osobe s množstvom archaizmov, ľudových prísloví, humoru, ale aj zámerne napísaných pravopisných chýb.  Cintorínske kríže plnia svoju úlohu prenášačov šírenia informácií, zvykov, názorov, postojov, morálnych noriem a odchýlok od morálky. Týmto spôsobom sa podarilo Stan Ioan Patrasovi jedinečným spôsobom zdokumentovať životné radosti a aj trápenia obyvateľov dediny. Takouto formou prezentovaná „kolektívna pamäť“ je unikátnou prezentáciou spoločensko-historického diania obce Sapanta a právom je toto dielo zaradené v Zozname pamiatok svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Tvrdá práca má zmysel a pomáha aj ostatným nachádzať zmysel.
Stan Ioan Patras bol človekom dediny, dedinského života. Pre začatie cesty života mladých ľudí bolo a je nutné ostatným opustiť dedinu. Niektorí zomierajú na starobu, niektorí mladí, ten na chorobu, iný na nehodu, koniec však bol a je rovnaký - cintorín, kríže a iné správy, ďalšie maľované tváre nahradia tie staré. Rovnako ako obce, ktorých obyvateľstvo tvoria ľudia, cintorín je obývaný krížikmi  Patrasa s informáciami a posolstvami do večného života a v nich žije medzi nami.

Tu sú tri kuriózne epitafy z tohto cintorína:

Veselo o vzťahoch:
„Tu leží moja svokra,
ak by žila ďalší rok,
ležala by som tu ja.“

alebo...
O práci kosca:
Tu odpočívam.
Pop Ion Osu je meno moje.
A vidíš, aký som starý,,
ale idem kosiť.
A keď sa vrátim
dám si syrový sendvič.
Potom, keď sa najem,
zoberiem si moju kosu
a skosím tú trávinu,
lebo taká je robota sedliaka.
Žil som 68 rokov.
alebo...

O pálenôčke
a "záujmovej činnosti":

Poďme všetci spolu,
dám vám pálenečky.
Vypite pohárik
a zabudnite
na vaše trápenia.
Dám vám pálenečky
 zo suda,
namiesto jedného
uvidíte dva.
Kým som žil,
robieval som
silnú pálenečku.
Prestal som s tým,
keď som mal 54.

Pokračovateľom a nástupcom tvorby diela sochára, maliara a básnika Patrasa je po jeho smrti (od roku 1977)  jeho učeň 

Dimitru POP TINCA

Narodil sa 25.augusta 1955 v kraji Maramures a skončil vzdelanie na umeleckej škole Baia Mare.  Je ženatý a má dve dcéry. Dumitru Pop sa stal študentom Ioana Patrasa, tvorcu "Veselého cintorína" v Sapante, vo veku 9 rokov, teda od roku 1964 až do roku 1970. Dumitru Pop povedal: "Majster ma naučil všetky tajomstvá remesla." Ďalších sedem rokov strávil mimo Sapanta, promoval. V roku 1977 sa vrátil do dediny, takže je teraz priamy nasledovník diela majstra Patrasa.

Od roku 1980 je Dumitru Pop tiež kurátorom pamätného domu Stana Ioana Patrasa, ktorý bol kúpený od Sighet a Maramures a premenený na Múzeum. "Múzeum" obsahuje takmer celý život majstra, 4 stoličky vyrezávané a maľované podľa interpreta so štyrmi fázami mladých ľudí pred svadbou

a končí s plne ručne vyrezávaným nábytkom.

Na jednej stene je obraz s členmi výkonného výboru komunistickej strany na čele s Ceausescom.

Jeho prvá výstava sôch v zahraničí sa konala v roku 1996 v xponáty 30 diel: obrazy, obrázky z krížov. Dumitru Pop je vo svete známy a obdivovali jeho prácu už aj v Japonsku. Tinca získal v roku 2006 dve osvedčenia o zápise ochranných známok na kríži a farebné vzory známe ako "Sapanta modrá".  Okrem sochárstva sa venuje maliarstvu, hlavne maľbe na skle a rád počúva ľudovú muziku.

V dedine sa nachádza aj zaujímavý najvyšší drevený kostolík, vysoký 75 metrov. Je najvyššou drevenou stavbou v Európe.

 The Merry Cemetery

http://www.youtube.com/watch?v=yI4l39Uzb2Q&feature=related
 
 

 The Merry Cemetery (part 1)

http://www.youtube.com/watch?v=tupe3ptjTqQ&feature=player_embedded

 The Merry Cemetery (part 2)

http://www.youtube.com/watch?v=W9RlQFDfsSM&feature=player_embedded 


História:
Prvé správy o etnickom osídlení dnešného Rumunska sú známe už v 2. tisícročí pred n. l., kedy bolo územie osídlené Dákmi. Ich kultúra bola pod vplyvom Grékov, ktorí tu v 7. – 6. storočí pred n. l. založili osady pri Čiernom mori. Týmito osadami boli Histria, Tomis a Callatis. Obdobie Dákov potom končí na začiatku 2. storočia, kedy bola oblasť podmanená Rimanmi pod vedením cisára Trajana a stala sa súčasťou Rímskej ríše.
Na prelome 9. – 10. storočia tu vznikajú prvé feudálne štátne útvary, ktoré sa vo svojej podstate zachovali po celé nasledujúce storočia. Sú nimi tri historické krajiny – jinyValašsko na juhu, Moldavsko na východe a Sedmohradsko na severozápade. Práve to bolo dlhé storočia pod maďarskou nadvládou s početnými nemeckými vplyvmi. Vďaka bohatému etnickému potenciálu, stretu kultúr a cestám bolo Sedmohradsko hlavným centrom rozvoja a remesiel.
Valašsko sa naopak vyznačuje hlavne ofenzívnou politikou voči Otomanom, Moldavsko potom voči Turkom. V roku 1859 dochádza k spojeniu dvoch ohrozovaných častí – Moldavska a Valašska, v jeden celok nazývaný Rumunsko. Rumunské kniežatstvo bolo vyhlásené v roku 1877. Knieža Karol, prvé knieža v histórii krajiny, bol neskôr korunovaný kráľom a z Rumunska sa stáva kráľovstvo.
Po 1. svetovej vojne, kedy Rumunsko bojovalo po boku víťazných štátov Dohody, sa k Rumunsku pripája Sedmohradsko a Bukovina, ktoré sa osamostatnili od rozpadnutého Rakúsko-Uhorska.
V 2. svetovej vojne sa Rumunsko naopak stavalo na stranu Nemecka a fašistických štátov. V roku 1944, kedy tu vypuká protifašistické povstanie vedené komunistami, je však krajina oslobodená sovietskou armádou. Rumunsko sa dostáva pod sovietsku sféru vplyvu, je zrušená monarchia a vyhlásená republika na čele s diktátorom Ceauceskom. V roku 1989 tu rovnako ako v iných krajinách strednej a východnej Európy dochádza k pádu komunizmu, poprave Ceauceska a nastoleniu demokracie.

Podnebie:
Letné teploty sú ovplyvňované morským prúdom na pobreží a bývajú veľmi vysoké vo vnútrozemí. Najstudenšie zimy vládnu v Karpatských horách, kde sa udržiava sneh od decembra až do neskorého apríla. Na pobreží Rumunska sú zimy miernejšie.

Praktické informácie:  
Platný cestovný pas, ktorého platnosť musí najmenej o 6 mesiacov prekračovať dátum plánovaného konca pobytu v Rumunsku. Vzhľadom k tomu, že Rumunsko umožňuje vstup na svoje územie aj na základe predloženia občianskeho preukazu občana SR, dá sa ako cestovný doklad k cestovaniu do Rumunska fakticky použiť i občiansky preukaz SR.
Možnosti platby kartou alebo cestovnými šekmi sú rozšírené iba v lepších hoteloch a reštauráciách. Používa sa cash. Možnosť vybratia hotovosti na platobnú kartu /aj Visa electron/ je dosť dobrá. Bankomaty sa nachádzajú aj v menších mestách. Sieť zmenární je taktiež široká.
Okrem cestovného dokladu by mali mať občania SR pri vstupe do Rumunska aj doklad o zdravotnom poistení na dobu pobytu a finančné prostriedky potrebné na zabezpečenie pobytu v Rumunsku, ktoré je v prípade žiadosti orgánov cudzineckej polície na hraničných priechodoch, potrebné preukázať.
Občania členských štátov EÚ sa musia do 15-tich dňoch pobytu prihlásiť na cudzineckej polícii. Pokiaľ plánujú v Rumunsku zostať viac ako 3 mesiace, je nutné pobyt nahlásiť miestnym orgánom.
Buďte pozorní predovšetkým na vreckových zlodejov, pouličných žobrákov, ale taktiež na falošných policajtov i celé policajné hliadky. Neodporúča sa meniť peniaze mimo oficiálnych zariadení a bánk a nosiť so sebou väčšiu hotovosť. Mimo miest treba počítať s prítomnosťou voľne sa pohybujúcich zvierat, psov, stád oviec a hovädzieho dobytka. Upozornenie je aj na pomerne častý jav – na voľne sa pohybujúcich psov bez majiteľa v meste i mimo mesta. Väčšinou nie sú agresívni, ale je žiaduce zachovávať opatrnosť. Ročne je v Rumunsku zaznamenaných niekoľko sto prípadov uhryznutia psom. Inak, žiadne miesta v krajine nie sú označené ako nebezpečné, kriminalita neprevyšuje priemer iných európskych krajín.

Zdravie:  
Žiadne očkovania nie sú povinné. Úroveň zdravotnej starostlivosti: je v porovnaní so SR kvalitatívne nižšia s výnimkou súkromných kliník a ordinácií, ktoré sú porovnateľné s klinikami v SR. Pre občana SR je nevyhnutné uzavrieť pri cestách a pobytoch v Rumunsku zdravotné poistenie, keďže okrem poskytnutia nevyhnutnej prvej pomoci, si ošetrenie aj liečenie musí pacient - cudzinec hradiť sám. Ceny operačných zákrokov a liečenia v Rumunsku sú aj pre cudzincov (pokiaľ nie sú poistení) veľmi vysoké. Tel. č. pohotovosti je 0722/60261. V prípade nutnosti sa odporúča obmedziť iba na nevyhnutné ošetrenie. Je taktiež vhodné vziať si na cestu základné zdravotné potreby. V Bukurešti je možné využiť služby dobre vybavených súkromných zdravotných kliník za úhradu.

American medical centre Medicover Medical Centre
ul. Dragoş Vodă č. 70
ul. Eugen Lovinescu č. 16
t.č. (004021)2102706, 2104923 2234931; fax.č. 2227352

Adresa slovenského veľvyslanectva:  
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rumunsku
Ambasada Republicii Slovace
Str. Otetari Nr. 1-3, Sector 2
70206 Bukurešť (Bucuresti)
Rumunsko (Romania)
tel: +4021 / 3006100; fax: +4021 / 3006101; e-mail: embassy@bukurest.mfa.skkurest.mfa.sk ; internet: www.bukurest.mfa.sk , www.bucharest.mfa.sk

Štátne sviatky:
1.-2.1. - Nový Rok
6.1. - Traja králi
Veľká noc
1.5. - Sviatok práce
1.12. - Národný deň
25.-26.12. - Vianoce

Školské prázdniny:
31.1.-8.2. zimné
Veľká noc
13.6. - 13.9. letné
27.10.-2.11. jesenné
23.12. - 7.1. Vianoce

Dôležité telefónne čísla:
Jednotná núdzová linka v Bukurešti 11Záchranná služba 961
Pohotovosť - Bukurešť 962 ( Spitalul de Urgenta, Calea Floreasca 8)
Požiarnici 981Požiarnici 981
Polícia 955
TAXI 9531, 9461
Informácie 931

Automobilová doprava:  
Cestná sieť je relatívne hustá, ale zle udržiavaná. Jazdite skutočne opatrne! Ako čoskoro zistíte, na ceste sa okrem starších i novších Dacii, vozov a chodcov často (ale v tú najmenej očakávanú chvíľu) objavujú aj kone, osly, kozy a kravy a to tak v stádach, ako aj jednotlivNajlepšie cestné mapy kúpite na benzínových pumpách známych firiem (Shell, OMV etc.), ktoré začínajú zdobiť cesty v okolí väčších miest. Maximálna povolená rýchlosť: 50 km/h v obci, 90 km/h mimo obec a 120 km/h na diaľnici
Povolená hladina alkoholu: 0,0 promileu: 0,0 promile
Pokuty: za prekročenie rýchlosti o 20 km/h od 70 €, prejdenie na červenú od 45 €, jazdu pod vplyvom alkoholu od 100 €
Diaľničná známka:  
- na kruhových objazdoch platí prednosť sprava, pokiaľ nie je vyznačené inakvyznačené inak
- pokiaľ sa dve autá stretnú v úzkej horskej ceste, prednosť má ten, kto ide hore
- vodiči by si mali dávať pozor na diaľnici A2 z Bukurešti k Čiernemu moru do Konstance. Na 200 km tam nie je k dispozícií jediná benzínová pumpa.

Ceny:  
Približné ceny (uvádzané v USD), uvádzaná je spodná hranica, pri ubytovaní rozmedzie vidiek/mesto Tovar/služba Cena v USD
  Jedlá a nápoje:  
Národným nápojom je tzuica (slivovica). Najsilnejšia je tzuica de Bihor, známa aj ako palinca. Rumunské vína (najmä pinot noir, pinot gris, rizling, cabernet sauvignon a chardonnay) získali na medzinárodných trhoch veľa ocenení. Víno sa veľmi často podáva so sódou. Zaujímavým nápojom je bragă, nápoj je zo skvasenej kukurice a podáva sa chladený. V horúci letný deň je preto veľmi osviežujúci. Mazgram je ľadový nápoj vo vysokom pohári, tvorený silnou čiernou kávou a práškovým cukrom.

Niektoré ceny jedál:  
1 kg chlieb 0,4; 1 l mlieko (supermarket)0,5;  1 kg jablká (supermarket)0,5; 1 l víno (supermarket) 2; Jedlo fast-food (hot-dog, hamburger, etc...) 0,5; Obed v reštaurácií (cena od) 2. (Ceny a info z roku 2010)

Najpoužívanejšie slová
turistu - stručný slovník:

Dobré ráno - bună dimineata
Dobrý deň - bună ziua
Dobrý večer - bună seara
Dobrú noc - noapte bună
Šťastnú cestu - drum bun
Dobrú chuť - poftă bună
Dovolíte - permiteţi
Prosím vás - vă rog
Ďakujem - mulţumesc
Dovidenia - la revedere
Áno - da
Nie - nu Pán - domn
Pani - doamna
Koľko je hodín? - Cât e ceasul?
Aké je počasie? - Cum e vremea?
Ako sa voláte? - Cum vă numiţi?
Čo robíte? - Ce mai faceţi?
Stanica - autogară
Cestovný lístok - bilet(ul)
Vlak - tren
Rýchlik - accelerat
Lietadlo - avion
Taxi - taxi
Kedy odchádza vlak? - Când pleacă tren?
Kedy príde vlak? - Când sosete tren?
Koľko to stojí? - Cât costă?
Peniaze - bani
Chlieb - pâine
Mäso - carne
Víno - vin
Pivo - bere
Zemiaky - cartofi
Syr- brânză
Minerálka - apa minerală
Sušienky - biscuiţii
Noviny - ziar(ul)
Lieky - medicamente



v00157.jpg v00158.jpg v00159.jpg v00160.jpg v00161.jpg v00162.jpg v00163.jpg v00164.jpg
v00165.jpg v00166.jpg v00167.jpg v00168.jpg v00169.jpg v00170.jpg v00171.jpg 
v00172.jpgv00173.jpg v00174.jpg v00175.jpg v00176.jpg v00177.jpg 
v00178.jpg v00179.jpg v00180.jpgv00181.jpg v00182.jpg 
v00183.jpg v00184.jpg v00185.jpg 

 

v001.jpg v002.jpg v003.jpg v004.jpg v05.jpg v006.jpg v007.jpg v008.jpg
v009.jpg v0010.jpg v0011.jpg v0012.jpg v0013.jpg v0014.jpg v0015.jpg v0016.jpg
v0017.jpg v0018.jpg v0019.jpg v0020.jpg v0021.jpg v0022.jpg v0023.jpg v0024.jpg
v0025.jpg v0026.jpg v0027.jpg v0028.jpg v0029.jpg v0030.jpg v0031.jpg v0032.jpg
v0033.jpg v0034.jpg v0035.jpg v0036.jpg v0037.jpg v0038.jpg v0039.jpg v0040.jpg
v0041.jpg v0042.jpg v0043.jpg v0044.jpg v0045.jpg v0046.jpg v0047.jpg v0048.jpg
v0049.jpg v0050.jpg v0051.jpg v0052.jpg v0053.jpg v0054.jpg v0055.jpg v0056.jpg
v0057.jpg v0058.jpg v0059.jpg v0060.jpg v0061.jpg v0062.jpg v0063.jpg v0064.jpg
v0065.jpg v0066.jpg v0067.jpg v0068.jpg v0069.jpg v0070.jpg v0071.jpg v0072.jpg
v0073.jpg v0074.jpg v0075.jpg v0076.jpg v0077.jpg v0078.jpg v0079.jpg v0080.jpg
v0081.jpg v0082.jpg v0083.jpg v0084.jpg v0085.jpg v0086.jpg v0087.jpg v0088.jpg

v0089.jpg v0090.jpg v0091.jpg v0092.jpg v0093.jpg v0094.jpg v0095.jpg v0096.jpg
v0097.jpg v0098.jpg v0099.jpg v00100.jpg v00101.jpg v00102.jpg v00103.jpg v00104.jpg

  v00105.jpg v00106.jpg v00107.jpg v00108.jpg v00109.jpg v00110.jpg v00111.jpg v00112.jpg

v00113.jpg v00114.jpg v00115.jpg v00116.jpg v00117.jpg v00118.jpg v00119.jpg v00120.jpg

v00149.jpg v00150.jpg v00151.jpg v00152.jpg v00153.jpg v00154.jpg v00155.jpg v00156.jpg
v00121.jpg v00122.jpg v00123.jpg v00124.jpg v00125.jpg v00126.jpg v00127.jpg

 v00128.jpgv00129.jpgv00130.jpgv00131.jpgv00132.jpgv00133.jpg
v00134.jpgv00135.jpgv00136.jpgv00137.jpgv00138.jpg
v00139.jpgv00140.jpgv00141.jpgv00142.jpg
v00143.jpgv00144.jpg
v00145.jpg
 v00146.jpgv00147.jpg
v00148.jpg



Česť jeho pamiatke!

Zdroje a odkazy
http://www.emaramures.ro/foto/3936/Muzeul-Stan-Ioan-Patras-Sapanta-Vechile-cruci-de-lemn-sapantene
http://www.gazetademaramures.ro/cimitirul-vesel-sapanta-stan-ion-patras-dumitru-pop-11784
http://commons.wikimedia.org/wiki/File:RO_MM_Sapanta_Stan_Ioan_Patras_home.jpg
http://www.omniscop.ro/slider/mirabila-sapanta-stan-ioan-patras/
http://justhotpics.blogspot.sk/2008/07/romanian-tombstones.html
http://www.mzv.cz/jnp/cz/encyklopedie_statu/evropa/rumunsko
http://constantwalker.hubpages.com/hub/The-Merry-Cemetery
 http://www.ici.ro/romania/en/turism/b_merrycemetery.html
http://picasaweb.google.com/peterarwin/RumunskoMaj2010#
http://www.romanianmonasteries.org/maramures/sapanta
http://listverse.com/2009/03/21/10-fascinating-graveyard
http://www.rounite.com/2008/04/17/merry-cemetery
http://4nutshells.com/a-different-perspective
http://en.wikipedia.org/wiki/Merry_Cemetery
http://en.wikipedia.org/wiki/User:Cristibur
http://driftlessmedia.com/citadel/?p=12
http://driftlessmedia.com/citadel/?cat=1
http://en.wikipedia.org/wiki/Befana
http://www.busdriver.sk/?p=1464  
http://www.anthonypedro.net
http://www.nnv.ro
Rumunsko
Romanian
http://static.atlasobscura.com
http://www.avia.cz/cs/sit-avia/evropa
http://driftlessmedia.com/citadel/?p=12
http://www.voyager-tourism.ro/sapanta.html
http://www.volny.cz/tom11/upir/Vampyrismus.htm
http://nemecke-ck.invia.cz/zajezdy/atlas/rumunsko/?aid=1
http://www.omniscop.ro/slider/mirabila-sapanta-stan-ioan-patras
http://www.brasovtravelguide.ro/en/romania/maramures/sapanta.php
http://www.greece-in-photos.com/photo/statuie-stan-ioan-patras-211164.htm
http://www.adevarul.ro/locale/baia_mare/Maramureseanul-Dumitru-Patras-Baia-Ioan_0_143385858.html
http://www.fotopedia.com/albums/fbbbfd7b-c8f0-423c-a45f-562b43dca452/entries/48740990-ea4b-436d-a142-fb26eea25ac8

Moje
webové stránky 
 Cezmín: http://cezmin.wz.cz 
Cezmín : http://cezmin.wz.sk
 Vianoce: http://vianocesk.ic.cz
 Svadba:
http://svadbask.unas.cz  
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org  
 Čas Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz  
 Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to  
 Bábiky:
http://svetbabik.czweb.org 
 
 Jánska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz 
 Pani Príroda:
http://eufrosyne.wz.cz 
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org 
Slovania: http://slovania.czweb.org/ 
 Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org  
 Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org   
  Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz 
Veľkonočné sviatky: http://velkanoc.ic.cz 
 Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz 
 Cezmín ker  a alias:
http://cezmin.czweb.org  
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz  
 Horné Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz 
 Rádioamatérstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz/
 
 Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz 
 CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz
Blog Jánska noc a iné:
http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk

Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
 Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz
 Sedmičkári:
http://rannisedmicka.ic.cz
 Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org  
 Späť | Obnoviť | Dopredu

by Cezmín Slovakia 2012 http://cezmin.wz.cz