Táto
stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250.
Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet
Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1024x768 pixelov
Späť |
Obnoviť |
Dopredu
"Cimitirul
Vesel" - "Merry Cemetery"
"Veselý
cintorín" v Rumunsku
Rumunsko je krajinou krásnej prírody, starej a bohatej
histórie a kultúry...
Hlavné mesto: Bukurešť; Rozloha: 237500 km2;
Počet obyvateľov: 22360000; Úradný jazyk: rumunčina;
Mena: nové leu (ROL); Časové pásmo: +1 hod. v dobe
letného času +2 hod. v dobe zimného času Popis krajiny: Rumunsko leží juhovýchodnej Európe
na Balkánskom poloostrove. Je to prímorský štát,
ktorý na východe obmýva Čierne more. Susedí s
Ukrajinou, Moldavskom, Maďarskom, Srbskom a Bulharskom.
Povrch Rumunska je dosť hornatý. Na severnej, strednej a
západnej časti krajiny sa nachádza dosť pohorí. Pod
karpatským oblúkom hôr, ležiacich v centrálnej časti
krajiny, sa rozprestiera široká nížina, ktorá sa tiahne
cez hlavné mesto Bukurešť až k pobrežiu a vypĺňa aj
južnú časť Rumunska. Povrch krajiny je z veľkej časti
zaplnený lesmi, prímorské letoviská však ponúkajú aj
piesočnaté pláže. Rumunsko už dnes nie je zaostalou a
pre turistov nebezpečnou krajinou, ktorá sa v minulosti
využívala najmä ako tranzit na ceste do Bulharska či
Grécka. Draculova vlasť je momentálne "in" najmä v
južnej Európe. Možno tu stretnúť húfy talianskych aj
francúzskych turistov, pre ktorých je Rumunsko
nostalgickou spomienkou na krásnu divokú prírodu a
zachované ľudové tradície.
Zaujímavé miesta:
Rumunsko je krajinou krásnej
prírody i starej a bohatej histórie a kultúry. Vďaka
tomu ponúka bohatú škálu miest pre výlety, drobné
prechádzky i dlhú horskú turistiku. V tunajších horách
sa nachádza množstvo miest odrážajúcich národnú
architektúru, zvyky a folklór. Tie sú reprezentované
predovšetkým dobovými drevenicami, kostolíkmi a
poľnohospodárskymi budovami ako je tomu v miestach
Maramureš či Banát. Obe horské kopcovité
oblasti sú preslávené folklórom, ktorý je v Banáte
ozvláštnený o enklávy v podobe českých dedín.
Milovníkom prírody možno ďalej doporučiť návštevu časti
Západných Karpát – Apuseni. Tunajší najvyšší vrchol
Bihor (1849 m n.m.) je obklopený krásnou krasovou
prírodou. Medzi ďalšie návštevy hodné miesta patria
Národný park Retezat, ktorého hlavnou pýchou sú
jazierka s bohatým výskytom rôznych druhov rýb a vodnej
flóry. Národný park Retezat
Rumunsko je taktiež zemou mnohých sakrálnych stavieb a
kostolíkov rôzneho charakteru, rovnako ako hradov a
zámkov. Medzi najkrajšie cirkevné stavby patria
kláštory v Bukovine, rovnako ako kláštor v meste
Cozia a kláštor Negru Voda alebo tzv. „Sixtinská
kaplnka Východu“ – kláštor vo Voronete. Z hradov
a zámkov vyniká najnavštevovanejšia pamiatka krajiny –
hrad Bran, ktorý je spojený s fenoménom grófa
Drakuly. Kroky turistov by ale mali smerovať taktiež
ku kráľovskému zámku Peles.
Cintoríny nemusia byť len smutným miestom
„Veselý
cintorín“, sa nachádza v pohraničnej
ukrajinsko-rumunskej obci Sapanta
Doslova
svetovou raritou je "Veselý cintorín" v obci Sapanta -
Săpânţa
(tiež Săpînţa; Slovensky: Sapunka) dedinka v kraji Maramureş v severnej časti Rumunska, 15 kilometrov
severozápadne od Sighetu Marmaţiei na južnom brehy rieky
Tisy - ktorého hroby sú farebné a pokreslené veselými
motívmi. Maramures je odľahlý región na severe krajiny,
vďaka relatívnej izolovanosti od zvyšku krajiny si
vytvoril špecifickú kultúru a tradície, ktoré tu
prechovávajú dodnes. Významnú úlohu tu má rezbárstvo –
všetky staršie domy sú postavené z dreva a za
najváženejšieho muža v dedine je považovaný ten, ktorý
má dom s najväčším a najviac vyrezávaným vchodom. Ženy
tkajú tradičné vlnené oblečenie a deky vo farbách
červená, biela, čierna a svoje tradičné kroje nosia
každý deň. Maramures je známy svojimi štíhlymi
elegantnými kostolmi zo 17. – 18. storočia, ktoré sú
zapísané v Zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. Boli
postavené bez jediného kovového klinca. Do roku 1989
bolo gréckokatolícke náboženstvo zakázané a jeho veriaci
sa museli pričleniť k rímskokatolíkom. Od roku 1989 sa
väčšina ľudí vrátila k ich pôvodnému náboženstvu.
Veselý cintorín je zapísaný do Zoznamu
svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Čím je tento
cintorín zaujímavým je aj fakt, že tradičné chápanie
cintorínov ako pietnych miest nesúcich znaky
„decentnosti“ sa na tomto mieste doslova zotierajú. Hoci
slovné spojenie veselosti a cintorína v klasicky
ortodoxnej kresťanskej spoločnosti vyznieva alebo
hraničí až s bezbožnosťou, nemožno povedať, že by to
verejnosť pohoršovalo, naopak, dielo San Ioana Patrasa je
všeobecne obľúbené a žiadané, pozostalých neuráža a dáva
pietnemu miestu ozajstnú originálnu a zvláštnu
atmosféru. Unikátny je
hlavne pre
atypické náhrobky - kríže vytesané z dubového dreva,
ručne pomaľované živými farbami (modrá, červená, zelená,
žltá, čierna). Na nich sa nachádzajú vtipné epitafy, ktoré
stručne popisujú život alebo okolnosti, za akých osoba
zomrela.
Sochár, maliar a básnik v jednom Stan Ioan Patras
svojím počinom chcel dosiahnuť, aby príbuzní zomrelého
neoplakávali a nesmútili, ale aby si pripíjali a tešili
sa z toho, že odišiel do dobrého a veselého sveta bez
bolestí a zármutkov. Hovorí sa, že Stan Ioan Patras mal
nočné "videnia-sny" a po tomto prežitku sa rozhodol
konať preorientáciou tradičného ponímania smrti a
cintorína, keďže takýto radostný postoj k smrti je
dedičstvom Dákov, ktorí verili v nesmrteľnosť duše a že
smrť je len prechod k lepšiemu životu. Oni nevideli smrť
ako tragický koniec, ale ako možnosť stretnúť sa s
najvyšším bohom.
Pestrofarebné
obrázky približujú život, prácu, alebo aj smrť
pochovaného. Scény sú jednoduché a zdanlivo naivné vo
veľkom štýle, no majú nespornú silu - svojou tvorbou
autor zostupuje hlboko do univerzálnosti, k stretnutiu s
predkresťanskou kultúrou starovekého sveta, hoci sám bol
vychovaný v tradícií pravoslávneho náboženstva - oni
doslova privádzajú späť k životu obyvateľov obce a
prezentujú svoje hlavné povolanie alebo príslušný znak
(buď cnosť alebo chybu) svojho života. Ženy pradú
vlnu a tkajú koberce, gazdinky pečú chlieb, muži pília
či rúbajú dreva, sedliaci orú svoje políčka a pastieri
pasú svoje ovečky, tesári opracovávajú drevo, hudobníci
hrajú na svojich nástrojoch, mäsiari sekajú jahňatá,
učiteľ stojí pri svojom stole, alkoholici pijú a tak
ďalej.
Prevažujúca farba krížov je modrá, ostatné farby sú ako
zasvätené symboly:
zelená - bývanie,
žltá - plodnosť a úrodnosť,
červená - vášeň,
čierna - smrť.
Takže na krížoch možno nájsť epitafy drevorubača,
sedliaka, pradiara, kupca, vojaka, šoféra,
muzikanta, ale aj opilca či lekára. Štýl epitafov je
väčšinou lyrický, ale i ironický so satirickým nádychom.
Každá báseň obsahuje meno zosnulého a predstavuje
stručne základný aspekt jeho života, osobnosti a návyky,
ktoré môžu dokonca hovoriť o veciach, ktoré sa stali až
po smrti osoby, na pohrebe napríklad, alebo popísať, ako
došlo k úmrtiu. Epitafy sú obvykle krátke básne písané v
prvej osobe s množstvom archaizmov, ľudových prísloví,
humoru, ale aj zámerne napísaných pravopisných chýb.
Cintorínske kríže plnia svoju úlohu prenášačov šírenia
informácií, zvykov, názorov, postojov, morálnych noriem
a odchýlok od morálky. Týmto spôsobom sa podarilo Stan Ioan
Patrasovi jedinečným spôsobom zdokumentovať životné
radosti a aj trápenia obyvateľov dediny. Takouto formou
prezentovaná „kolektívna pamäť“ je unikátnou
prezentáciou spoločensko-historického diania obce
Sapanta a právom je toto dielo zaradené v Zozname
pamiatok svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Tvrdá
práca má zmysel a pomáha aj ostatným nachádzať zmysel.
Stan Ioan Patras bol človekom dediny, dedinského života.
Pre začatie cesty života mladých ľudí bolo a je
nutné ostatným opustiť dedinu. Niektorí zomierajú na
starobu, niektorí mladí, ten na chorobu, iný na nehodu,
koniec však bol a je rovnaký - cintorín, kríže a iné
správy, ďalšie maľované tváre nahradia tie staré.
Rovnako ako obce, ktorých obyvateľstvo tvoria ľudia,
cintorín je obývaný krížikmi Patrasa s
informáciami a posolstvami do večného života a v nich žije
medzi nami.
Tu sú tri kuriózne epitafy z tohto cintorína:
Veselo o vzťahoch:
„Tu leží moja svokra,
ak by žila ďalší rok,
ležala by som tu ja.“
alebo... O práci kosca:
Tu odpočívam.
Pop Ion Osu je meno moje.
A vidíš, aký som starý,,
ale idem kosiť.
A keď sa vrátim
dám si syrový sendvič.
Potom, keď sa najem,
zoberiem si moju kosu
a skosím tú trávinu,
lebo taká je robota sedliaka.
Žil som 68 rokov.
alebo...
O pálenôčke a "záujmovej činnosti":
Poďme všetci spolu,
dám vám pálenečky.
Vypite pohárik
a zabudnite
na vaše trápenia.
Dám vám pálenečky
zo suda,
namiesto jedného
uvidíte dva.
Kým som žil,
robieval som
silnú pálenečku.
Prestal som s tým,
keď som mal 54.
Pokračovateľom a nástupcom tvorby diela sochára, maliara
a básnika
Patrasa je po jeho smrti (od roku 1977) jeho učeň
Dimitru POP TINCA
Narodil sa 25.augusta 1955 v kraji Maramures a skončil
vzdelanie na umeleckej škole Baia Mare. Je ženatý
a má dve dcéry.
Dumitru Pop sa stal študentom Ioana Patrasa, tvorcu
"Veselého cintorína" v Sapante, vo veku 9 rokov,
teda od roku 1964 až do roku 1970. Dumitru Pop povedal:
"Majster ma
naučil všetky tajomstvá remesla." Ďalších sedem rokov
strávil mimo Sapanta, promoval. V roku 1977 sa vrátil do
dediny, takže je teraz priamy nasledovník diela majstra Patrasa.
Od roku 1980 je Dumitru Pop tiež kurátorom pamätného
domu Stana Ioana Patrasa, ktorý bol kúpený od Sighet a
Maramures a premenený na Múzeum. "Múzeum" obsahuje takmer
celý život majstra, 4 stoličky vyrezávané a maľované
podľa interpreta so štyrmi fázami mladých ľudí pred
svadbou
a končí s plne ručne vyrezávaným nábytkom.
Na
jednej stene je obraz s členmi výkonného výboru
komunistickej strany na čele s Ceausescom.
Jeho prvá
výstava sôch v zahraničí sa konala v roku 1996 v xponáty 30 diel: obrazy,
obrázky z krížov. Dumitru Pop je vo svete známy a
obdivovali jeho prácu už aj v Japonsku. Tinca získal v
roku 2006 dve osvedčenia o zápise ochranných známok na
kríži a farebné vzory známe ako "Sapanta modrá".
Okrem sochárstva sa venuje maliarstvu, hlavne maľbe na
skle a rád počúva ľudovú muziku.
V dedine sa nachádza aj zaujímavý najvyšší
drevený kostolík, vysoký 75 metrov. Je najvyššou
drevenou stavbou v Európe.
História:
Prvé správy o etnickom osídlení
dnešného Rumunska sú známe už v 2. tisícročí pred n. l.,
kedy bolo územie osídlené Dákmi. Ich kultúra bola pod
vplyvom Grékov, ktorí tu v 7. – 6. storočí pred n. l.
založili osady pri Čiernom mori. Týmito osadami boli
Histria, Tomis a Callatis. Obdobie Dákov potom končí na
začiatku 2. storočia, kedy bola oblasť podmanená Rimanmi
pod vedením cisára Trajana a stala sa súčasťou Rímskej
ríše.
Na prelome 9. – 10. storočia tu vznikajú prvé feudálne
štátne útvary, ktoré sa vo svojej podstate zachovali po
celé nasledujúce storočia. Sú nimi tri historické
krajiny – jinyValašsko na juhu, Moldavsko na východe a Sedmohradsko na severozápade. Práve to bolo dlhé
storočia pod maďarskou nadvládou s početnými nemeckými
vplyvmi. Vďaka bohatému etnickému potenciálu, stretu
kultúr a cestám bolo Sedmohradsko hlavným centrom
rozvoja a remesiel.
Valašsko sa naopak vyznačuje hlavne ofenzívnou politikou
voči Otomanom, Moldavsko potom voči Turkom. V roku 1859
dochádza k spojeniu dvoch ohrozovaných častí – Moldavska
a Valašska, v jeden celok nazývaný Rumunsko. Rumunské
kniežatstvo bolo vyhlásené v roku 1877. Knieža Karol,
prvé knieža v histórii krajiny, bol neskôr korunovaný
kráľom a z Rumunska sa stáva kráľovstvo.
Po 1. svetovej vojne, kedy Rumunsko bojovalo po boku
víťazných štátov Dohody, sa k Rumunsku pripája
Sedmohradsko a Bukovina, ktoré sa osamostatnili od
rozpadnutého Rakúsko-Uhorska.
V 2. svetovej vojne sa Rumunsko naopak stavalo na stranu
Nemecka a fašistických štátov. V roku 1944, kedy tu
vypuká protifašistické povstanie vedené komunistami, je
však krajina oslobodená sovietskou armádou. Rumunsko sa
dostáva pod sovietsku sféru vplyvu, je zrušená monarchia
a vyhlásená republika na čele s diktátorom Ceauceskom. V
roku 1989 tu rovnako ako v iných krajinách strednej a
východnej Európy dochádza k pádu komunizmu, poprave
Ceauceska a nastoleniu demokracie.
Podnebie:
Letné teploty sú ovplyvňované morským
prúdom na pobreží a bývajú veľmi vysoké vo vnútrozemí.
Najstudenšie zimy vládnu v Karpatských horách, kde sa
udržiava sneh od decembra až do neskorého apríla. Na
pobreží Rumunska sú zimy miernejšie.
Praktické informácie:
Platný cestovný pas,
ktorého platnosť musí najmenej o 6 mesiacov prekračovať
dátum plánovaného konca pobytu v Rumunsku. Vzhľadom k
tomu, že Rumunsko umožňuje vstup na svoje územie aj na
základe predloženia občianskeho preukazu občana SR, dá
sa ako cestovný doklad k cestovaniu do Rumunska fakticky
použiť i občiansky preukaz SR.
Možnosti platby kartou alebo cestovnými šekmi sú
rozšírené iba v lepších hoteloch a reštauráciách.
Používa sa cash. Možnosť vybratia hotovosti na platobnú
kartu /aj Visa electron/ je dosť dobrá. Bankomaty sa
nachádzajú aj v menších mestách. Sieť zmenární je
taktiež široká.
Okrem cestovného dokladu by mali mať občania SR pri
vstupe do Rumunska aj doklad o zdravotnom poistení na
dobu pobytu a finančné prostriedky potrebné na
zabezpečenie pobytu v Rumunsku, ktoré je v prípade
žiadosti orgánov cudzineckej polície na hraničných
priechodoch, potrebné preukázať.
Občania členských štátov EÚ sa musia do 15-tich dňoch
pobytu prihlásiť na cudzineckej polícii. Pokiaľ plánujú
v Rumunsku zostať viac ako 3 mesiace, je nutné pobyt
nahlásiť miestnym orgánom.
Buďte pozorní predovšetkým na vreckových zlodejov,
pouličných žobrákov, ale taktiež na falošných policajtov
i celé policajné hliadky. Neodporúča sa meniť peniaze
mimo oficiálnych zariadení a bánk a nosiť so sebou
väčšiu hotovosť. Mimo miest treba počítať s prítomnosťou
voľne sa pohybujúcich zvierat, psov, stád oviec a
hovädzieho dobytka.
Upozornenie je aj na pomerne častý jav – na voľne sa
pohybujúcich psov bez majiteľa v meste i mimo mesta.
Väčšinou nie sú agresívni, ale je žiaduce zachovávať
opatrnosť. Ročne je v Rumunsku zaznamenaných niekoľko
sto prípadov uhryznutia psom. Inak, žiadne miesta v krajine nie sú označené ako
nebezpečné, kriminalita neprevyšuje priemer iných
európskych krajín.
Zdravie:
Žiadne očkovania nie sú povinné. Úroveň
zdravotnej starostlivosti: je v porovnaní so SR
kvalitatívne nižšia s výnimkou súkromných kliník a
ordinácií, ktoré sú porovnateľné s klinikami v SR. Pre
občana SR je nevyhnutné uzavrieť pri cestách a pobytoch
v Rumunsku zdravotné poistenie, keďže okrem poskytnutia
nevyhnutnej prvej pomoci, si ošetrenie aj liečenie musí
pacient - cudzinec hradiť sám. Ceny operačných zákrokov a liečenia v Rumunsku sú aj pre
cudzincov (pokiaľ nie sú poistení) veľmi vysoké. Tel. č.
pohotovosti je 0722/60261. V prípade nutnosti sa
odporúča obmedziť iba na nevyhnutné ošetrenie. Je
taktiež vhodné vziať si na cestu základné zdravotné
potreby. V Bukurešti je možné využiť služby dobre
vybavených súkromných zdravotných kliník za úhradu.
American medical centre Medicover Medical Centre
ul. Dragoş Vodă č. 70
ul. Eugen Lovinescu č. 16
t.č. (004021)2102706, 2104923 2234931;
fax.č. 2227352
Adresa slovenského veľvyslanectva:
Veľvyslanectvo
Slovenskej republiky v Rumunsku
Ambasada Republicii Slovace
Str. Otetari Nr. 1-3, Sector 2
70206 Bukurešť (Bucuresti)
Rumunsko (Romania)
tel: +4021 / 3006100;
fax: +4021 / 3006101;
e-mail:
embassy@bukurest.mfa.skkurest.mfa.sk
;
internet:
www.bukurest.mfa.sk
,
www.bucharest.mfa.sk
Štátne sviatky: 1.-2.1. - Nový Rok
6.1. - Traja králi
Veľká noc
1.5. - Sviatok práce
1.12. - Národný deň
25.-26.12. - Vianoce
Dôležité telefónne čísla:
Jednotná núdzová linka v Bukurešti 11Záchranná služba 961
Pohotovosť - Bukurešť 962 ( Spitalul de Urgenta, Calea
Floreasca 8)
Požiarnici 981Požiarnici 981
Polícia 955
TAXI 9531, 9461
Informácie 931
Automobilová doprava:
Cestná sieť je relatívne
hustá, ale zle udržiavaná. Jazdite skutočne opatrne! Ako
čoskoro zistíte, na ceste sa okrem starších i novších
Dacii, vozov a chodcov často (ale v tú najmenej
očakávanú chvíľu) objavujú aj kone, osly, kozy a kravy a
to tak v stádach, ako aj jednotlivNajlepšie cestné mapy kúpite na benzínových pumpách
známych firiem (Shell, OMV etc.), ktoré začínajú zdobiť
cesty v okolí väčších miest. Maximálna povolená
rýchlosť: 50 km/h v obci, 90 km/h mimo obec a 120 km/h
na diaľnici
Povolená hladina alkoholu: 0,0 promileu: 0,0 promile
Pokuty: za prekročenie rýchlosti o 20 km/h od 70 €,
prejdenie na červenú od 45 €, jazdu pod vplyvom alkoholu
od 100 € Diaľničná známka:
- na kruhových objazdoch platí prednosť sprava, pokiaľ
nie je vyznačené inakvyznačené inak
- pokiaľ sa dve autá stretnú v úzkej horskej ceste,
prednosť má ten, kto ide hore
- vodiči by si mali dávať pozor na diaľnici A2 z
Bukurešti k Čiernemu moru do Konstance. Na 200 km tam
nie je k dispozícií jediná benzínová pumpa.
Ceny: Približné ceny (uvádzané v USD), uvádzaná je
spodná hranica, pri ubytovaní rozmedzie vidiek/mesto
Tovar/služba Cena v USD Jedlá a nápoje: Národným nápojom je tzuica (slivovica).
Najsilnejšia je tzuica de Bihor, známa aj ako palinca.
Rumunské vína (najmä pinot noir,
pinot gris,
rizling,
cabernet sauvignon
a chardonnay) získali na
medzinárodných trhoch veľa ocenení. Víno sa veľmi často
podáva so sódou. Zaujímavým nápojom je bragă, nápoj je
zo skvasenej kukurice a podáva sa chladený. V horúci
letný deň je preto veľmi osviežujúci. Mazgram je ľadový
nápoj vo vysokom pohári, tvorený silnou čiernou kávou a
práškovým cukrom.
Niektoré ceny jedál:
1
kg chlieb 0,4; 1 l mlieko (supermarket)0,5; 1 kg jablká
(supermarket)0,5; 1 l víno (supermarket) 2; Jedlo
fast-food (hot-dog, hamburger, etc...) 0,5; Obed v
reštaurácií (cena od) 2. (Ceny a info z roku 2010)
Najpoužívanejšie slová turistu - stručný slovník: Dobré ráno - bună dimineata
Dobrý deň - bună ziua
Dobrý večer - bună seara
Dobrú noc - noapte bună
Šťastnú cestu - drum bun
Dobrú chuť - poftă bună
Dovolíte - permiteţi
Prosím vás - vă rog
Ďakujem - mulţumesc
Dovidenia - la revedere
Áno - da
Nie - nu Pán - domn
Pani - doamna
Koľko je hodín? - Cât e ceasul?
Aké je počasie? - Cum e vremea?
Ako sa voláte? - Cum vă numiţi?
Čo robíte? - Ce mai faceţi?
Stanica - autogară
Cestovný lístok - bilet(ul)
Vlak - tren
Rýchlik - accelerat
Lietadlo - avion
Taxi - taxi
Kedy odchádza vlak? - Când pleacă tren?
Kedy príde vlak? - Când sosete tren?
Koľko to stojí? - Cât costă?
Peniaze - bani
Chlieb - pâine
Mäso - carne
Víno - vin
Pivo - bere
Zemiaky - cartofi
Syr- brânză
Minerálka - apa minerală
Sušienky - biscuiţii
Noviny - ziar(ul)
Lieky - medicamente
