wz

 

.Späť | Obnoviť | Dopredu

11.5.2008 - kremácia sa konala 14.5.2008

Oznam o úmrtí potomka rodu Finka - pani Editky Faiglerovej rodenej Štaudovej.

V miestnej kaplnke je hrobka rodu Finkových a Motešických. Pani Editka je dcérou sestry pána Finku, vydatej Štaudovej, ktorá žila mimo obce Horné Chlebany.

Kaplnka

Kaplnka zasvätená P. Márii Karmelskej v Horných Chlebanoch bola postavená v roku 1728

Teda dva roky po povolení slávenia dňa založenia Rádu Karmelitánov!
Slávnosť „ŠKAPULIARA“ vznikla preto, lebo mnohí veriaci a ctiaci si P. Máriu - podľa spôsobov Karmelitánov - nosili menší škapuliar. Dva kúsky zošitého plátna a v nich obrázok P. Márie, zavesený na hrudi. Tí, ktorí nosia škapuliar, prislúchajú do škapuliarskeho bratstva a pokiaľ plnia všetky povinnosti bratstva majú veľkú nádej k zvláštnej pomoci Preblahoslavenej Panny Márie. „Väčší škapuliar“ je posvätené rúcho mníchov Karmelitánov visiace dolu, ktoré Panna Mária sama k sláve svojej podala svätému Šimonovi Stokovi, slovútnemu generálovi Rádu Karmelitánov na začiatku 13.stor. Význam slávnosti škapuliara je taký, že veriaci ho nosia na hrudi a častým pohľadom na obraz Panny Márie sú povzbudení k horlivej pocte a k nasledovaniu jej cností. V modlitebnej knižke z roku 1901 je uvedené aj toto: -„Povery a neslušnosti, jakéžto sa pri predávaní škapulára v chráme provozujú, Cirkev sv. neschvaľovala nikdy.“

Okrem toho sa konal aj októbrový ružencový mesiac v prvú nedeľu v októbri, ok-tóbrové letanie. Ružencové slávnosti majú korene v začiatku 13.storočia. Slávnosť Ruženca povolil sláviť pápež Rehor XIII.v tých kostoloch a kaplnkách, ktoré majú oltár ku cti P. Márie ruženskej na večnú pamiatku víťazstva rakúskeho vojska nad Turkami pri Lepante v roku 1571, dobytého aj mocným orodovaním u Matky Božej. Stalo sa tak práve v deň, keď v Ríme na verejnom zhromaždení konalo bratstvo svoj „Ruženec“. V roku 1716, po opätovnom víťazstve nad Turkami v Belehrade, pápež Kliment IX.učinil sviatok „Ruženca“ všeobecným sviatkom. Predmetom cirkevného sviatku ruženca nie je vlastne ruženec, lebo Cirkev zostavila ruženec pre domácu pobožnosť, tento sviatok má byť pre nás pripomínaním a pripamätávaním si toho, že je len dobré a prospešné vzývať Pannu, Matku, Sestru, Kráľovnú Máriu o jej príhovor za nás.
Začiatky slovenského tereziánskeho karmelu sa rátajú od roku 1990 – 1991. V Poľskom Zakopanom sa sformovalo deväť sestier. Pre svoj karmelitánsky život musia mať špecifické podmienky, akými je klauzúra. Na Slovensku sa formácie karmelitánok ujali poľské rehoľné sestry. Právnu subjektivitu dostali od Ministerstva kultúry SR v roku 1992 a v roku 1993 začali stavať kláštor. Od 23. 6. 1995 už pôsobia v novom kláštore v Košiciach. V roku 1997 je v novom kláštore 16 sestier – štyri poľské s večnými sľubmi a 12 Sloveniek. Dve z nich majú večné sľuby, tri dočasné, štyri sú novicky a tri postulantky. V roku 1998 je 17 sestier, tri novicky a tri kandidátky. Poslaním karmelitánky je, byť pre všetkých, vyprosovať modlitbou, prácou, obetou potrebné milosti pre každého človeka na jeho ceste k Bohu, najmä sa modliť za kňazov. Matka predstavená v kláštore Karmelitánok v Košiciach je M.Teresa Malgorzata Krystyna Jurga OCD a adresa: Lechkého 7, 040 11 Košice, tel.:095/431 765. Svoju činnosť začali na Slovensku sestry karmelitánky slávnostnou sv.omšou dňa 24.6.1995 v deň Nepoškvrneného srdca Panny Márie v Košiciach, v jednej rozostavanej časti kláštora. V roku 2001 je v kláštore 14 sestier a 4 z nich sú poľské sestry karmelitánky.
Služba, práca, výchova, katechéza sú viazané s určitým priestorom, kým modlitbou sa dá zahrnúť všetko, aj to, kde nepomôžu slová, ani dobré príklady. Modlitba sa dostane všade! To práve svedčí o veľkej duchovnej slobode, po ktorej dnešný človek tak veľmi túži. Iba Boh môže uspokojiť srdce človeka a dať mu opravdivú slobodu, pokoj a radosť.
„Z našej charizmy vyplýva, že modlitbu a celý náš zasvätený život oživujeme apoštolským duchom tak, že všetky svoje sily odovzdávame do služby Cirkvi. (- Deklarácie II.,10. -). Modlitba veriacich z roku 1901 (z „Nábožných výlevov“ Andreja Radlinského z roku 1901 str.742 ) je nasledovná:
„Ó preblahoslavená Panno a Matko Božia Mária! Ty lekárkyňo nemocných, Ty potešitelkyňo zarmútených, Ty útočište kajúcich hriešnikov! Tebe padám k nohám a pozdravujem Ťa, jako Dcéru večného Otca, jako nepoškvrnenú Nevestu Ducha Sv., jako chrám Najsvätejšej Trojice, Tebe obetujem dnes i po všetky časy dušu i telo svoje, všetko svoje konanie i nekonanie, svoj zármutok, úzkosť a potrebu. Otvor lono milosrdenstva svojho, ó potechyplná Matko Mária! Prijmi nehodné vzdychy srdca môjho, obráť dušu moju k opravdivému pokaniu, smier ma so Svojím milým Synom, zachráň ma od všelikých hriechov a buď mi na pomoci v každej potrebe. Pripomínam Ti, ó milostiplná Panno Mária! To zasľúbenie, ktoré si dala Svojmu vernému zlužebníkovi, blahoslávenému Šimonovi (Stokovi), totižto že vyslyšíš prosby všetkých ktorí Ťa budú v tomto svätom obraze - Škapulári – pobožne ctiť a budú u Teba útočište hľadať. Ó vykonajže mi u Boha to, o čo Ťa prosím, jestliže to ku cti Tvojho milého Syna a k môjmu dušnému spaseniu slúži. Amen
Modlitba cirkevná.
Ó Bože! Ktorý si rehoľu karmelitánsku zvláštnym menom preblahoslavenej vždycky Panny a Rodičky Svojej Marie poctil: prosím Ťa, daj aby sme, ktorížto jej pamiatku dnes slavne vybavujeme, pod jej ochranou boli hodnými učinení večné blahoslavenstvo dosiahnúť; ktorý žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

„Ordo Tratrum Discalceatorum beatae Mariae Virginis de Monte Carmelo.“

V preklade: Rád bosých bratov preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel. (OCD)

Slávnosť rehole Karmelitánov vznikla na hore Karmel v roku 1205 na poctu Pre-blahoslavenej Panny Márie. Karmel, zasvätený Preblahoslavenej Panne Márii, pokla-dá za svojho zakladateľa proroka Eliáša z hory Karmel. Rád bosých bratov nemá jedného zakladateľa, ako to je v prípade františkánov a dominikánov, pretože na začiatku žila na hore Karmel skupina pustovníkov, ktorí sa sústreďovali okolo kaplnky zasvätenej Panne Márii. Aký ideál doviedol týchto ľudí k sústredeniu sa okolo kaplnky možno akosi zhrnúť do jednoduchého vyjadrenia v zopár bodoch:
-Prorocká tradícia spojená s Karmelom a hlavne stále živý duch proroka Eliáša.
-Charakter pohoria ponúkajúceho vhodné a dobré podmienky na život v ústraní.
-Križiacke výpravy, ktoré sa zrodili z túžby vybojovať svätú zem z rúk pohanov sa stali podnetom na boj za Božie kráľovstvo DUCHOVNÝM spôsobom.
Po odskúšanom spôsobe spoločného života komunita z hory Karmel požiadala jeruzalemského patriarchu Alberta o potvrdenie vyskúšaného spôsobu života a pustovníci okolo roku 1209 dostali “REGULA VITAE“ – „pravidlá života“. Môžeme hovoriť o vzniku karmelitánskej rehole po uvedení potvrdenia patriarchom Albertom. Medzi rokmi 1206 a 1214 dal pravidlá života skupine pustovníkov žijúcich na hore Karmel, od ktorej sa odvodzuje názov rádu. Prvú prísnu regulu rádu napísal svätý Albert v rokoch 1209 až 1210. Regula prikazuje, „aby všetci prebývali vo svojich celách alebo pri nich a oddávali sa cez deň i v noci rozjímaniu o Božom slove a bdeniu na modlitbách.“ Duchovná tradícia rádu má tri základné prvky, ktorými sú: prorocký duch Eliáša, mariánska úcta a rozjímanie o slove Božom.
Eliáš sa pokladá za vzor života a inšpirátora, ktorý slúži Bohu a stretáva sa s ním v samote. Podobne Panna Mária je pre pustovníkov vzorom, ktorý treba napodobňovať, lebo je ich sestrou, Matkou a Kráľovnou. Len takí budú môcť vidieť Boha, ktorí mu odovzdajú svoje áno, byť čistým srdcom a žiť pre Ježiša tak, ako to urobila Matka Mária. Božia Matka sa stala vzorom pre pustovníkov aj v tom, že zachovávala Pánove slová vo svojom srdci a rozmýšľala o nich.
Po prijatí reguly rádu sa zlepšili podmienky pre duchovné napredovanie spoločenstva, ale útoky mohamedánov prinútili rehoľníkov odísť z Karmelu do Európy, kde však zistili, že pustovnícky život a pustovnícke hnutie nemá na ružiach ustlaté. Karmelitáni prišli do Európy v roku 1291. Spoločenstvo Karmelitánov preto požiadalo pápeža o zmenu v reguliach rádu a v dôsledku toho sa priradili Karmelitáni k „žobravým mníchom.“ Už nežijú mimo ľudských obydlí, ale sa stávajú spoločenstvom bratov pustovníkov žijúcich na okraji miest. V prípadoch potreby vychádzajú zo svojich domov von k ľuďom.
Toto boli zásadné zmeny podmienok, ktorým prispôsobenie sa nebolo ľahké. Takéto ťažkosti vyvolávajú okrem bolesti aj užší vzťah k Pánu Bohu, čo sa odzrkadlilo, podľa tradície siahajúcej až do 13.stor., keď vtedajší generálny predstavený rádu Šimon Stock prosil Preblahoslavenú Pannu Máriu o ochranu rádu Karmelitánov a Božia Matka mu na znak ochrany a pomoci venovala škapuliar.
Škapuliar je z dvoch častí súkna alebo inej vlnenej látky modrej či čiernej farby dvoma stužkami spojených, z ktorých jedna pokrýva prsia a druhá chrbát. Škapuliar sa volá aj služobným rúchom Bohorodičky a je znamením jej zvláštnej ochrany a úcty od veriaceho ku veľkej Panne, Matke, Bohorodičke. V prvej polovici 13.stor. žil blahoslavený Šimon Stok, muž čistých mravov, plný lásky k Bohu a blížnym a nadmieru horlivý kazateľ Slova Božieho. Jeho pôsobením aj tí najväčší hriešnici konali pokánie. Ešte v jeho útlom veku zamiloval si modlitbu v tichej samote. Odrieknuc sa sveta viedol 30 rokov svojho života v tichej samote, kde pôsobením Bohorodičky, svojej patrónky, pocítil povolanie do rádu karmelitánskych mníchov v Anglicku. Mal práve 48.rokov, keď v roku 1212 vstúpil do rádu karmelitánov. Neskôr putoval do Svätej zeme, kde ponavštevoval všetky sväté miesta a na hore Karmel strávil plných 6 rokov.
Po návrate do Anglicka ho zvolili za predstaveného rádu. Ako ctiteľ Panny Márie usiloval sa všade šíriť a upevňovať pobožnosť k nej. Jedného dňa v hlbokom rozjímaní pohrúžený prosil Máriu o nejaké zvláštne znamenie jej blahosklonnosti pre seba a svoj rád. Prosba nezostala nevyslyšanou. Najsvätejšia Mária sa mu zjavila podajúc mu škapuliar so slovami: „Príjmi tento škapuliar ako znamenie bratstva, znamenie mojej úmluvy, ochrany a spásy.“ Povzbudený týmto zjavením a darom vystúpil s darovaným rúchom na kazatelnicu, hlásajúc kresťanskému ľudu aké zjavenie sa mu stalo. Po jeho kázni sa prihlásilo veľa veriacich rôzneho stavu, veku a pohlavia prajúc si to rúcho mať a nosiť ho. Králi a kniežatá so svojimi rodinami húfne vstupovali do bratstva svätého škapuliara ako napríklad kráľ anglický - Eduard I., kráľ francúzsky - sv.Ludvík, ktorý až na horu Karmel putoval, aby si odtiaľ priniesol svoj škapuliar, cisár Rakuskouhorský - Ferdinand II., kráľ španielský - Filip II., kráľ portugalský – Sebastián, kráľ poľský – Žigmund a mnoho ďalších panovníkov a členov vysokej šľachty ako aj mnoho cirkevných hodnostárov, ktorí sa stali členmi bratstva so snahou za-viesť a rozšíriť pobožnosť.
Horlivým pôsobením vznešených údov rozšírilo sa bratstvo v prvej polovici 13.storočia v celej Cirkvi, obzvlášť ale za čias panovania pápeža KlementaVIII., ktorý apoštolským listom „IN APOSTOLICAE DIGNITALIS“ od 13.novembra roku 1600 obdaril neobmedzenou právomocou generála rádu karmelitánov, aby bratstvo všade zakladal a do neho osoby z každého stavu prijímal buď sám alebo cez splnomocnencov. Podobne i iní pápeži potvrdili bratsvto odpustkami a pápež Benedikt XIII.nariadil v roku 1726, aby sa všeobecne sviatok k úcte k Panne Márii z hory Karmel slávila v celej Cirkvi dňa 16.júla, takzvaná slávnosť svätého škapuliara.
Veľký úžitok vyplýva z bratstva všetkým údom, ktorí stoja pod zvláštnou ochranou Matky Božej nosiac jej služobné rúcho a obetujú sa jej, v cnostiach ju nasledujúc. Nosením škapuliara stáva sa každý údom karmelitánskeho rádu, berúc podiel vo všetkých modlitbách, pobožnostiach, almužnách, pôstoch, všetkých svätých a iných duchovných pokladoch, ktoré sa v ráde a celej Cirkvi konajú. Nie menší úžitok vyplýva z mnohonásobných odpustkov, aké môžu údovia získať. Šiesta lekcia (čítanie) druhého nokturnu o slávnosti škapuliara (16.7.) znie takto: „Nielen tu na zemi vyznačila Preblahoslavená Panna Mária milý karmelitánsky rád mnohorakým dobrodením, ale pobožne tiež veríme, že i na druhom svete dietky svoje, ktoré sú privtelené do bratstva škapuliara, materinskou milosťou teší a v očistci im pomáha svojou prímluvou k najskoršiemu obsiahnutiu nebeskej vlasti, ak za života svojho na zemi isté pôsty, predpísané modlitby a čistotu podľa stavu svojho zachovávali.“
Toto čítanie potvrdil pápež Pavol V. dňa 15.júla roku 1612. Taktiež potvrdil na-sledujúci dekrét, predložený mu od zhromaždenia svätých obradov: „Otcom karmelitánskym dovoľuje sa kázať: že môže ľud kresťanský nábožne veriť, že najblahoslavenejšia Panna dušiam bratov a spoluúdov braterstva škapulára, ktorí v milosti Božej zomreli, svojou ustavičnou prímluvou, prosbou a zásluhou a obzvláštnou ochranou, zvlášte v sobotu – tento deň od Cirkvi sv.je blahoslavenej Panne Marií venovaný – ku pomoci prispieva, jestli za živobytia svojho škapulár nosili, čistotu podla stavu zachovali a malé hodinky Bohorodičky vykonávali, cirkevné pôsty zachovávali, v stredu a v sobotu od mäsitých pokrmov (výjmuc Vianoce na ten deň) sa zdržovali.“ (Nábožné výlevy z roku 1893, str.769) Tieto výnimky môže ale kňaz, ktorý príjíma údov, v potrebnom čase zameniť na iné dobré skutky. Bratstvo poskytuje svojím údom plnomocné a neplnomocné odpustky.
Plnomocné odpusky môžu dostať: 1., na prvý deň vstupu do bratstva po skrúšenom a riadnom odspovedaní sa a po sv.prijímaní, čo platí pri všetkých plnomocných odpustkoch podľa buly Pavla V. od októbra roku 1606.
2., 16. júla na slávnosť škapuliara alebo v budúcu nedeľu, ako aj na každý deň v oktáve, pokiaľ nebolo možné v deň slávnostný získať odpustky. Odpustky sú aj od Klementa X. od mája roku 1673, Benedikta XIV. v bule od 17.marca roku 1752.
3., Plnomocné odpustky majú údovia, ktorí sú prítomní a účastní pri mesačnom sprievode: v bule Pavla V. od 3. augusta roku 1809.
4., Všetci údovia v hodinu smrti, keď meno Ježiš svojím srdcom vzývajú. Pavol V. dňa 30.októbra roku 1606.
Neplnomocných odpustkov sú účastní údovia: 1., Na 5 rokov a 40 týždňov tí, ktorí so škapuliarom na hrudi aspoň raz za mesiac svätú sviatosť prijímajú.
2., Na 5 rokov a toľko týždňov, keď kedykoľvek najsvätejšiu sviatosť k nemocnému sprevádzajú a modlia sa za neho.
3., Na 3 roky a toľko týždňov, keď na sviatky Matky Božej v kostole alebo v kaplnke bratstva pristupujú k sv.prijímaniu.
4.,Na 100 dní keď sa kedykoľvek malé hodinky nábožne pomodlia.
5., Na 300 dní, keď sa v stredu a vo štvrtok zdržujú mäsitých jedál.
6., Na 100 dní, keď na omši svätej bratskej sú.
7., Na 100 dní, koľkokrát mŕtve telo k hrobu sprevádzajú a za dušu nebožtíka sa modlia.
8.,Na 100 dní, koľkokrát nejaký telesný alebo duchovný dobrý skutok milosrdenstva vykonajú.
9., Na 40 dní, keď sa raz za deň Otčenáš a Zdravas ku cti sedmoro radostí blahoslavenej Panny Márie pomodlia. Všetky tieto od Pavla V. udelené odpustky môžu sa tiež na spôsob prímluvy dušiam v očistci privlastniť, podľa vyjadrenia Klementa X. zo dňa 2.1.1672.
Povinnosti údov tohto bratstva sú pomerne ľahké.
1., Musí od splnomocneného kňaza prevzatý posvätený škapuliar neustále denne nosiť zavesený na šiji, pretože sa odo dňa prijatia stáva údom bratstva.
2., Obnosený a roztrhaný škapuliar sa hodí do ohňa a nahrádza sa novým, kňazom posväteným.
3., Kto z akýchkoľvek dôvodov škapuliar nenosí, zabudne ho nosiť alebo zanedbá jeho nosenie, pozbavený je všetkých duchovných výhod bratstva.
4., Kto dlhý čas škapuliar nenosil, musí znovu požiadať o prijatie do bratstva.
Iné pobožnosti alebo modlitby nie sú údom predpísané. Kňaz, splnomocnený od bratstva udeľuje každému údovi modlitbičku, ale hlavným cieľom bratstva je, aby každý úd Máriu v cnostiach nasledoval, čistotu podľa stavu svojho zachoval a službe Márii sa zasvätil. Len tí, čo sobotných výhod chcú byť účastní musia zachovávať:
1., Škapuliar nosiť
2., Mariánske hodiny sa modliť alebo v čase keď to nejde cirkevné pôsty dodržiavať v stredu a v sobotu, okrem Vianoc, mäsitých pokrmov sa zdržiavať
3., Čistotu podľa stavu svojho zachovávať.(Nábožné výlevy z roku 1893 str.770)
Božia pomoc vyprosená Pannou Máriou sa prejavila v ďalšom nie ľahkom období približne o tri storočia po usadení karmelitánov v Európe, keď prevládli v reholi názory uprednostňujúce ľudské aktivity pred kontempláciou, čím sa charizma karmelu začala vytrácať. V roku 1432 sa regula rádu Karmelitánov, pôvodne „karmelítov“ zmiernila. Smäd po návrate k prameňom existoval a bolo niekoľko pokusov o obnovu prísnejšej regule rádu.



Ordo Carmelitarum Discalceatorum Beatae Mariae Virginis de Monte Carmelo

V preklade: Rád bosých karmelitánok preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel. (OCD)

V roku 1452 vznikol (ako druhý rád karmelitánov) rád sestier karmelitánok, ktorý založil blahoslavený Jan Soreth v Holandsku. Sestry žili podľa zmiernenej regule. Návrat k prísnejšiemu prvotnému spôsobu života sa uskutočnil reformou svätej Terézie z Avily. Svätá Terézia po mnohých životných skúsenostiach v kláštore karmelitánok v Avile zakladá prvý kláštor klauzúrnych sestier a pre reformu mužskej vetvy karmelitánov získala svätého Jána z Kríža. Z reformy vzišli BOSÍ KARME-LITÁNI ako rád kontemplatívno – apoštolský. Ich poslaním sa stal život v modlitbách v spoločenstve bratov a apoštolát formou spovede, duchovného vedenia, exercícií alebo pomocou vo farskej pastorácii. Apoštolát je ovocie modlitby a zjednotenia s Bohom. Neustále a nepretržité rozjímanie o Božom slove je stimulom na prípravu srdca človeka k rozpáleniu ohňa Božej lásky. Iba v sile tohto spojenia mohol svätý Ján z Kríža vydržať nepochopenie svojich spolubratov, nepohodlné cestovanie a aj väzenie, v sile tohto spojenia dokázal zostať mierny, trpezlivý a láskavý ku všetkým, ktorých mal formovať. Iba ten človek, ktorý so silou spojenia uvedených cností s Bohom prehlbuje lásku k Bohu ustavičným rozjímaním, dokáže rozlíšiť, kedy je motívom apoštolátu únik od vlastných ťažkostí a problémov a kedy sa k nemu, tak ako k Eliášovi, prihovára Boh.
Kontemplácia karmelu mieri k apoštolátu. Na našom území boli dva karmelitánske kláštory v Prievidzi a v Prešove už koncom 14.storočia a pôsobili tu cez dvesto rokov. Po reforme rádu sa načas usadili bosí karmelitáni aj v Skalici, kde prišli v roku 1699 a pôsobili cez celé storočie, až do zrušenia Jozefom II v roku 1782. Kláštor bosých karmelitánov na Slovensku v dnešnej dobe je len v Priechode pri Banskej Bystrici. Bratia Karmelitáni začali svoju činnosť slávnostnou sv.omšou na sviatok Najsvätejšej Trojice dňa 10. júna roku 1995. Patrí pod Krakovskú provinciu bosých karmelitánov v Poľsku. Noviciát a študentát prebieha v Poľsku. V roku 1998 má rád bosých karmelitánov na Slovensku 11 rehoľníkov. Predstavený rádu je: P. Bohumil Wiergovski OCD, Priechod 277, 976 11 Selce, tel.:088/976 131.
Svätá Terézia z Avily – Terézia de Ahumada- sa narodila v Španielsku v roku 1515 a ako 21. ročná vstúpila do karmelitánskeho kláštora „Vtelenie“ vo svojom rodnom meste. Žila v čase reformácie a náboženských bojov v Európe. Roztrhnutie mystického Kristovho tela Teréziu ranilo tak, že túžila po prísnejšom spôsobe života ako bol ten, ktorý viedla v kláštore. Potvrdil jej to sám Pán Ježiš vnuknutím, aby založila kláštor, ktorý by bol oddelený od sveta a tak dňa 24.8.1562 sa Terézia (de Ahmuda) spolu so štyrmi sestrami po veľkých ťažkostiach prvý krát usídlila v malom domčeku, ktorý nazvala kláštorom svätého Jozefa. Tak vznikol prvý kláštor bosých karmelitánok. Za normu svojho života prijala sv.Terézia prvotnú prísnu regula, zriekla sa svojho rodného priezviska a prijala meno TERÉZIA OD KRÍŽA. V tomto kláštore mohlo byť iba 20 sestier. V mlčaní a samote sa sestry odovzdávali modlitbám za Cirkev, kňazov a teológov, žiť z milodarov a práce vlastných rúk, ohraničovať svoje vzťahy k svetu len na minimum tým, že nevychádzajú von z kláštora.
Onedlho vznikol aj kláštor bosých karmelitánov v meste Duruelo, kde bol prvým mníchom práve svätý Ján z Kríža a tak svätá Terézia od Kríža so svätým Jánom z Kríža sú duchovnými rodičmi karmelitánskej – tereziánskej rodiny. Sv.Terézia je zakladateľkou prvého kláštora klauzúrnych sestier a návrat k prísnemu spôsobu života sa uskutočnil reformou a založením konventu v jej duchu v roku 1563 v San José v Avile. Dielo sv. Terézie nebolo návratom k počiatkom starovekého rádu. Sv.Terézia prijala prvotnú regulu sv.Alberta a nadviazala na tradície dávnych mníchov. Svojej rodine dala novú duchovnosť vyplývajúcu z charizmy, ktorú dostala od Boha. Karmelitánsky spôsob života je jedným z kontemplatívnych povolaní. Kontemplácia je mistickou teológiou, čiže tajomným poznaním Boha. Obrazne by sme mohli prirovnať karmelitánsku spiritualitu k stromu, ktorý má krásne konáre, lístie, ovocie, ktoré ľudia vidia a obdivujú. Má však aj korene, na ktoré málokto myslí a ktoré nie je vidieť, lebo sú ukryté, ale bez nich by tento krásny strom nemohol existovať a rásť. K týmto koreňom ukrytým pred svetom môžeme prirovnať povolané Bosé karmelitánky. Karmelitánsky rád si zvláštnym spôsobom uctieva Pannu Máriu. Tajomstvo jej života zjednotenia s Kristom si zvolil ako svoj ideál a vzor zasvätenia. S veľkým darom, ktorý obdržal od Panny Márie z Hory karmel, ŠKAPULIAROM, sa chce podeliť so všetkými ľuďmi dobrej vôle. S pobožnosťou škapuliara je zviazaná zvláštna moc Panny Márie počas života, dar dobrej smrti, i po smrti.
Svätá Terézia od Ježiša zomrela v roku 1582 v Alba de Tormes a za svojho života založila 17 kláštorov Bosých karmelitánok. Pápež Sixt V. v roku 1587 povolil slávenie sviatku založenia Rádu Karmelitánov. Stalo sa tak 5 rokov po smrti sv. Terézie, zakladateľky Rádu bosých Karmelitánok, vyhlásenú v roku 1970 pápežom Pavlom VI. za učiteľku Cirkvi - ako prvú zo žien vôbec.
Až v roku 1726 sa stala „všeobecnou“ slávnosť založenia rádu Bosých karmelitánov.

Svätý ruženec

Jedna ruža predstavuje 15 veriacich duší. Spolok „ruže Živého ruženca“ mal a má svoje pravidlá. V roku 1917 a 1933 je predtlačené tlačivo na evidovanie členov spolku, kde je napísané:
I. Pravidlá pre vylosovanie Tajomství.
1., Tajomstvo, o ktorom každý úd na ruženci má rozjímať, má byť určené losom.
2., Losovanie deje sa obyčajne v prvú nedeľu mesiaca, jakožto sv.ružencu zasvätenú.
3., Losovanie stáva sa skrze horliteľa pri prítomnosti a pomoci aspoň dvoch údov. Je-li možno, má byť prítomno všetkých 15 údov. Neprítomní obdržia tajomstvá pre nich vylosované po horliteľovi, alebo po niektorom z prítomných údov.
4., Údovia, dlhý čas vzdialení, alebo ktorí len ťažko môžu sa dozvedeť, aké tajomstvo sa ím losom dostalo, majú dovoleno nasledujúci mesiac prevziať nasledujúce tajomstvo.
5., Pri každom vylosovaní dostane každý úd novú cedulku, ktorú mu netreba vracať. Môže si ju časom znovu čítavať, alebo svojím známym darovať. Ale ani sa nesluší pre tak svätú vec, aby cedulka, pošpinená alebo roztrhaná medzi údami kolovala. Preto každá ruža potrebuje mesačne nové „ružové lístky.“
II. Povinnosti horliteľove.
1., Horliteľ platne prijíma údov.
2., Zapisuje mená údov do svojich ružových hárkov; odpis ale vyplneného hárku odovzdáva predsedovi strany zapísania do hlavnej knihy.
3., Stará sa o to, aby ruža vždy úplná bola, a usiluje sa dľa možnosti získať nových údov.
4., Rozdáva údom každý mesiac losom určené (vytiahnuté) ružové lístky (tajomstvá).
5., Má-li niektorá ruža menej údov než pätnásť (následkom odumretia, vystúpenia, nedoplnenia): stará sa o to, aby zvyšujúce tajomstvá buďto on alebo niektorí z údov do vyplnenia ruže odbavovali.
6., Má bedliť na mravy údov a keby niečo zlého pobadal, má to oznámiť duchovnému prdstavenému. Preto ale i sám musí svietiť svojím dobrým príkladom, aby bol ho-den tej úcty, ktorú sú mu údovia jeho ruže podlžní.
III. Odpustky pre horliteľov.
Horlitelia spolku Živého ruženca, ktorí sú riadne od duchovného správcu vymenovaní a potvrdení, obsiahnu odpustky 100 dní, koľkokrátkoľvek nejakú úradnú vec vy-konali, niektorú zo svojich horliteľských povinností vyplnili.
(Rehor XVI. 7. júna 1839 – Summarium 2. febr. 1878.)
Kráľovno presvätého Ruženca, oroduj za nás!
(Tlačou: A. Joergesa vdovy a syna v B. Štiavnici.) Na tlačive je ďalej poradové číslo do 15, meno krstné a rodné a stĺpce na mesiace kalendárneho roka, kde sa zapisovalo v prvý piatok v mesiaci, kto a akú ceduľku vylosoval.

Prístrešok pred kaplnkou

Socha svätého Floriána

Kamenný prícestný kríž prenesený pred kaplnku a zrekonštruovaný

 

Oznamovacia tabuľa pred bránou kaplnky

Moja pohľadnica s motívom kaplnky zasvätenej Panne Márii Karmelskej, kaštieľom  Finkových a Moteššických, starým zvonom na kovovej konštrukcii pred kaplnkou (bol odcudzený), výrezom z obrazu Panny Márie Karmelskej - škapuliarskej visiacim nad oltárikom v kaplnke, malej prícestnej kaplnočky s pietou stojacej za dedinou v časti "Hlbočina" a napokon s domom v ktorom bývam.

 

Odkaz na stránku obce Horné Chlebany:

http://www.sweb.cz/hornechlebany

. Späť | Obnoviť | Dopredu