. Späť | Obnoviť | Dopredu

  Opustili nás...

Veľká a široká býva ľudská bolesť, priam nadoblačná,
až človeka vo chvíľach žiaľu prekračuje a niekedy, či chce alebo nie, k  zemi ho stláča ako ranené nebeské vtáča.

Telegramy

Úprimnú sústrasť
Všetko má začiatok a aj svoj koniec,
vzdušné zámky z piesku... pohrebný zvonec.
Medzitým je život pomaly plynúci,
je mi veľmi ľúto,
že ho má Tvoj....... na konci.
Úprimnú sústrasť...

alebo
Je nám zo srdca ľúto,
že už je na konci.

----------------------------------------

Posledné ďakujem

Toto sú tí ľudia, ktorí mi v živote dali najviac a ukázali mi, že dobro na svete existuje , že láska má rôzne podoby, že viera je soľou života a že nádej je to, čo zomiera ako posledné v človeku. Vďaka nim som mohla prežiť veľa krásnych dní života a v mojom srdci sú zapísaní až do môjho posledného výdychu.

Babinka Aninka

S tichou spomienkou k Tvojmu hrobu chodím, pri plamienkoch sviečok za Teba sa modlím.
Osud Ti nedoprial dlhšie s nami byť,  zato v mojom srdci budeš stále žiť.

Dedko Karol

Dotĺklo Tvoje srdce, skončilo svoju púť, nechceme na teba nikdy zabudnúť.
Už niet návratu, ani nádeje...(?), dnes cestička k hrobu nás k tebe zavedie...

Mama Rozálka

Sú chvíle, ktoré ťažko prežívame, sú okamihy, na ktoré tisíckrát spomíname.
Neplačte za mnou, smrť zbavila ma bolesti mojej,
modlite sa za mňa, by Pán prijal ma do milosti svojej.

Otec Jozef

To, že sa rana zahojí, je len klamné zdanie.
V srdci smútok zostal a s ním tiché spomínanie.

Babka Mária

Už len kyticu ti na hrob môžem dať,
v tichu spomínať a za všetko Bohu ďakovať.

Priateľ a lekár Jožko

Klesli ruky, ktoré pre nás pracovali,
dotĺklo srdce, ktoré sme milovali,
zhasli oči, utíchol hlas, mal rád život a všetkých nás.

Priateľ Michal

Do večnosti odišiel si spať, zaplakal každý, kto Ťa mal rád.
Odišiel si od nás, my ostali sme v žiali,
no vždy budeš žiť v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

Vladko

(Manželov kamarát)

Zlaté slnko za hory zašlo, súmrak ticho padá do polí,
srdce Tvoje dobré večný pokoj našlo
a viac Ťa nič nebolí.
Mal si iba niečo cez 20 liet...

Ján a Anna

(Rodičia priateľky)

Vychovali ste nás ťažko,
v skromnosti,
no zažili sme
s Vami
aj dosť radostí,
nech Vám Boh
za to dožičí
svojej
milosti.

Anna a Rudolf

(Rodičia kamarátky)

Už niet viac domova,
už niet kam ísť, len ku hrobu našich rodičov sa pomodliť.
Odišli ticho, niet ich medzi nami, v našich srdciach žijú spomienkami.

Kamarátky brat - námorník Jožko

(tragicky zahynul)

Jediné srdce na svete sme mali,
dokázalo nás verne milovať,
aj keby láskou vzbudiť sme ho chceli,
neozve sa už viac.
Odišlo, zmĺklo,
išlo spať.
 

Späť | Obnoviť | Dopredu